Vynálezcom našich moderných termočlánkov je Sir James Dewar, britský vedec, ktorý študuje tekutiny pri veľmi nízkych teplotách. V roku 1892 bol Dewar pozvaný na Britský inštitút vedy na kurzy „skvapalnený plyn“. Aby sa učenie zlepšilo, pred tým, ako odišiel, požiadal sklárika menom Berger, aby vyrobil dvojvrstvový sklenený kontajner a naplnil dve vrstvy žlčového kameňa ortuťou, aby sa výrazne znížil prenos tepla. Potom odčerpal vzduch medzi týmito dvoma vrstvami a objavila sa vákuová fľaša. Táto vákuová fľaša je prvá termoska na svete, ktorá sa nazýva „Dewar“. V londýnskom inštitúte Spojeného kráľovstva sa pôvodné produkty Dewarovho vákua stále zachovávajú. V tom čase Dewar nevenoval pozornosť vynálezu vákuovej fľaše, ale venoval veľkú pozornosť teórii odsávania vzduchu a požiadal o patent na túto teóriu. V roku 1902 videl nemecký Berger obrovský potenciál pre termosky, a tak začal predávať termosky. O dva roky neskôr získal patent na termosku vo svojom vlastnom mene. Zistil, že sklenená fľaša sa ľahko rozbije a vonkajšie puzdro bolo vyrobené z niklu na ochranu fľaše. Spočiatku sa termosky používali hlavne v laboratóriách, nemocniciach a expedíciách a neskôr postupne vstupovali do každodenného života.
V roku 1904 Bourbon, pracovník fúkajúci do skla v Berlíne, študoval a pridal do nádoby Jura rukáv na príjem tepla, takže na trhu existujú nádoby na skladovanie horúcej kávy alebo čierneho čaju a rôzne termosky majú boli použité. Vyšlo to jeden po druhom. Zistilo sa, že teplo z termočinnej zátky je najhoršia časť fľaše. Neskôr ľudia vymenili korok za gumené a plastové zátky, aby sa zlepšil izolačný účinok.
